Čo sa týka Vianoc, myslím, že nebude ťažké objasniť, ako ich v Japonsku vidia. Čo sa asi stane s našimi „šťastnými a veselými“, keď sa dostanú do krajiny, v ktorej sa ku kresťanstvu hlási 0,7 percenta populácie? K tomu si prirátajte, že Japonci milujú oslavy v akejkoľvek podobe a tomu zodpovedajúce komerčné šialenstvo tiež. Tak získate približnú predstavu, ako to tu v decembri vyzerá. Vlastne, december škrtneme, prvé plastové sobíky v obchodoch začínajú na vás zazerať už v polovici októbra. Postupne im začínajú robiť spoločnosť Santovia, neskôr umelé ihličie, trblietavé všeličo a zrazu nie je miesto, kam sa otočiť, aby vám do očí neudrel nejaký „kurisumasu“ (presne tak, christmas) artefakt. Občas nestoja za veľa, ale keby ste sa išli pozrieť dvadsiateho tretieho do nejakého japonského mesta, museli by ste uznať, že Japonci teda nie sú žiadne béčka. Niet stromu bez žiaroviek, budovy bez osvetlenia a k tomu všetkému nájdete miesta, kde sú aj chodníky ozdobené tisíckami sviečok poukladaných do rozličných schém. Ťažko by som niekde u nás hľadala prepracovanejšiu a krajšiu výzdobu.
Týmto sa však pre mňa osobne končí výpočet pozitív trávenia Vianoc o osem hodín skôr ako u nás doma. Pretože všetko ostatné je akési... prázdne. Japonci nepoznajú niečo ako Štedrý večer. Za tých cca 100 rokov, čo sem Vianoce prišli, sa síce vytvorili určité tradície, ale na pokrytie potrieb Slovenky, čo očakáva najdôležitejšie a najkrajšie sviatky roka, nestačia. K spomínaným zvykom patrí torta, jedna z najväčších záhad, ktorú sa mi ešte nepodarilo rozlúštiť. Japonci si na „Kurisumasu pátí“, ktorá nemusí byť striktne iba 24. 12., objednávajú tortu u cukrára. A čo je ešte záhadnejšie, väčšina z nich je presvedčená, že tak konajú všade na svete. Keď som im začala rozprávať o kaprovi a kapustnici a pridala argumenty o vianočnom pudingu a moriakovi, bola väčšina úprimne prekvapená. Okrem toho si hlavne mladí Japonci spájajú Vianoce s pojmom „déto“, čiže rande, pretože tento čas sa všeobecne pokladá za vhodnú príležitosť vyjsť si vo dvojici do útulnej reštaurácie a odovzdať si symbolické darčeky.
A to je všetko. Pre veľkú väčšinu Japoncov je 24. december iba ďalší prázdninový deň. (Tie začínajú 23. 12. štátnym sviatkom narodenín cisára). Od rána dvadsiateho piateho sa všetci tvária, že Vianoce vlastne nikdy neboli a – pravdaže - s japonskou precíznosťou sa do poslednej žiarovky stratí za noc akákoľvek výzdoba. Z Vianoc majú radosť hlavne obchodné siete, pretože je to ideálna zámienka vyhlásiť ďalšiu „biggu kurisumasu chansu“ (big christmas chance) a ešte trochu podporiť japonský kapitalizmus. Márne by ste však v domácnosti hľadali jedličky, salónky, betlehem či iné, pre nás samozrejmé symboly. A viac - menej boli ľudia veľmi zarazení, keď som im rozprávala o spirituálnom rozmere našich Vianoc. Nemám však právo im vyčítať, že niektorí si veľmi ani nepamätajú, že u nás v celom príbehu fi guruje nejaký Ježiško. Pretože majú svoje vlastné sviatky pokoja, o ktorých vieme pramálo zase my.

Pre EKU FLASH NEWS napísala Adriana Gadušová.