Po prvýkrát počas svojej štrnásťročnej histórie udelil E – KU Inštitút JaIK v Nitre prémiové štipendium na mesačný jazykový kurz do Nemecka. Štipendium v hodnote 1.973,- eur získal náš inštitút ako Skúškové centrum Goetheho inštitútu od centrály tejto nemeckej inštitúcie. E – KU Inštitút vybral na základe dlhoročného štúdia nemeckého jazyka v E – KU a úspešného absolvovania dvoch skúšok Goetheho inštitútu (ZMP, ZOP) stredoškolského študenta Ondreja Ligača. Na jazykovom kurze v Berlíne sa Ondrej zúčastnil v pestrom zložení spolu s ostatnými účastníkmi z celého sveta od 9. januára do 4. februára 2006.

Ondrej, keď som sa pripravovala na rozhovor s tebou, odrazu som spontánne začala spomínať. Ako vysokoškoláčka som ešte za socializmu navštívila východný Berlín, z čoho mi na pamiatku ostala fotografia – stojím neďaleko Ríšskeho snemu, pred hranicou medzi východným a západným Berlínom. Uvedomila som si, že ty si už – chvalabohu – túto hranicu nenašiel. Si len o pár mesiacov starší, ako padol pred 17 rokmi Berlínsky múr, symbol neslobody. Bolo niečo, čo na teba v tejto súvislosti silne zapôsobilo? Alebo – ako hovoria často dnešní mladí ľudia - neriešil si to?
- Máte pravdu, ten celistvý múr som už nenašiel. Po celom meste sa však tiahne vydláždený pás pripomínajúci jeho bývalú trasu. Bol to zvláštny pocit stáť na hranici „dvoch svetov“. Čo na mňa najviac zapôsobilo, bol asi vtedajší kontrast medzi západom a východom. Kým v západnej časti Berlína bol múr turistickou atrakciou, na opačnej strane nasledovalo niekoľkometrové ochranné pásmo, nášľapné míny, hliadky, teror. Som rád, že som mohol vidieť múr aj zo „sovietskej“ strany ako turista.

Poďme teraz k jazykovému kurzu. Ako vyzeral tvoj pracovný deň, resp. víkend?
- Vyučovanie sme mali od 13.15 do 17.45 hod. Doobeda sa organizovali rôzne prehliadky múzeí, galérií a prechádzky zamerané na určité témy. Túto stránku mal Goetheho inštitút perfektne pripravenú. Hneď pri príchode sme dostali brožúrku s kultúrnym programom na celý kurz. Ponúknutým aktivitám sa nedalo odolať. Cez víkendy som mal voľno, ale i tento čas sa dal využiť nielen na samoštúdium, ale mohol som si zahrať s chalanmi futbal alebo podniknúť celodenný výlet (Terezín, Postupim...) Samotná výučba bola veľmi zaujímavá tým, že sme nemali učebnice, ale pracovali sme s materiálmi, ktoré nám zostavila lektorka. Bolo to super, lebo sme neboli viazaní osnovou učebnice. Robili sme s pútavými textmi a cvičeniami. Rozoberali sme témy podľa nášho gusta. Iste, venovali sme sa aj gramatike, ibaže trošku netradičnou formou.

Účastníci kurzu pochádzali z rôznych krajín sveta. Ako sa to prejavovalo na hodinách alebo na spoločných akciách?
- Na kurze som mal spolužiakov od USA až po Kazachstan, takže to tam bolo dosť pestré. Asi by bolo nespravodlivé zovšeobecňovať názor, že Fíni boli menej „ukecaní“ ako Španieli či Gréci, ale ja osobne mám naozaj taký dojem, že čím viac južnejšie, tým „väčšie ústa“ =). Veľmi sa mi páčila tá pestrosť kultúr, jazykov... Bolo zaujímavé pozorovať výmeny názorov medzi „take – it – easy - Američanmi“ a konzervatívnejšími Európanmi. Osobne som si rozumel s Brazílčanmi, Rusmi či so spolužiakom z Iránu.

Strávil si celý mesiac v Berlíne. To už je celkom dobrý základ na spoznanie možno aj nejakých miest, ktoré nie sú celkom dostupné pre obyčajného turistu. Aká je po tomto pobyte tvoja prvá asociácia s týmto mestom?
- Berlín sa mi spája s dokonale organizovanou mestskou hromadnou dopravou. Na svoju rozlohu - väčší ako okres Nitra - nebol problém dostať sa kamkoľvek. Mal som možnosť vidieť mnohé kontrasty, ktoré asi uniknú bežnému turistovi. Za ten mesiac som spoznal príjemné krčmičky so živou hudbou, nóbl reštaurácie i zašité kebabérie. Prešiel som cez turecké a ruské štvrte, videl som harfistu hrajúceho v metre, bezpohlavné paneláky i novopostavené kaštiele v renesančnom či neoklasicistickom slohu. Bol som v Brechtovom divadle, krásnej filharmónii, v kine, z ktorého bolo cítiť socializmus, akoby len predvčerom bola revolúcia, no i v nákupnom centre KaDeWe, ktorý porovnávajú s londýnskym Harrod´s.

Nemecko začalo žiť futbalom, veď sa blížia majstrovstvá sveta. Prečítala som si rozhovor s berlínskym primátorom Klausom Wowereitom, ktorý povedal: „Naša krajina a hlavné mesto majú jedinečnú šancu, aby sa opäť prezentovali pozitívnymi správami v celom svete.“ Bolo cítiť túto odhodlanosť, nadšenie pre futbal aj v bežnom živote?
- Obchody sú plné šálov, vlajok a iných propagačných materiálov s nielen nemeckou trikolórou, ale i s bielym polmesiacom. To je zrejme neodškriepiteľný dôkaz početnej tureckej menšiny. V súvislosti s majstrovstvami sa prestavujú niektoré stanice metra, areál pred olympijským štadiónom. V každých novinách sa písalo niečo o najväčšom futbalovom sviatku, ale zatiaľ to nebola žiadna hystéria.

Na záver: čo ti jazykový kurz dal a čo by si chcel osobitne vyzdvihnúť?
- V prvom rade som videl, ako funguje život v trošku rozľahlejšom meste, ako je Nitra =). Okrem zlepšovania mojej nemčiny som sa musel naučiť „krútiť“ okolo seba: teda, nie že by som sa nevedel, ale v cudzom prostredí je to predsa trošku ťažšie. A to je skúsenosť na nezaplatenie. Vynikajúca bola celková organizácia kurzu, bolo cítiť nemeckú precíznosť v každom detaile. Utvrdil som sa v názore, že nie iba z angličtiny žije človek. Mladí ľudia ovládajúci nemčinu majú nespočetné možnosti na jej praktické využitie, nehovoriac o štúdiu na univerzite v nemecky hovoriacich krajinách. Ako malý hendikep možno považujem neznalosť francúzštiny. Verím, že i túto potrebu čoskoro i vďaka E-KU uspokojím...

Ďakujem za rozhovor.
Zhovárala sa PhDr. Milena Vdovičenková