Zablúdenou lastovičkou, ktorá sa vracia po 12 rokoch (!), by sa dala označiť porada riaditeľov jazykových škôl v SR. Porada sa konala dňa 19. 11. 2008 v Bratislave a organizovalo ju MŠ SR. Pretože E – KU Inštitút JaIK v Nitre je aj zriaďovateľom jazykovej školy, na porade sa zúčastnil jej riaditeľ Mgr. A. Vdovičenko. Cieľom porady bolo prerokovanie aktuálnych problémov v súvislosti s novou legislatívou, ktorá vstúpila do platnosti od 1. 9. 2008. Ide predovšetkým o nový školský zákon, vyhlášku MŠ SR č.321/2008 Z.z. o jazykovej škole a vyhlášku MŠ SR č.319/2008 Z.z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Vzhľadom na zanedbávanie problematiky jazykových škôl, E – KU Inštitút JaIK predvídal na tejto porade „pretlak“ otázok zo strany prítomných, ako aj nedostatok času na ich zodpovedanie (porady sa neorganizovali 12 rokov) a preto pripravil na poradu zoznam otázok, ktoré odovzdal pracovníkom MŠ SR. Súčasne ich poskytol aj ostatným riaditeľom.

Kvôli informovanosti odbornej a laickej verejnosti ich uverejňujeme aj na internete:

Problematika jazykových škôl – aktuálne otázky

• Vzdelávacie štandardy
• Kedy budú vypracované vzdelávacie štandardy pre JŠ?

Podľa § 11 ods. 4 školského zákona vydáva vzdelávacie štandardy MŠ SR. Pre JŠ neboli vypracované. V ŠVP existuje opis vzdelávacích štandardov pre JŠ, avšak neexistujú ako osobitný dokument v takej forme, ak ich porovnávame so štandardmi napr. pre ZŠ a gymnáziá.

• Pedagogická dokumentácia
• Aký je postup pri vydávaní školských plánov a učebných osnov jazykových škôl?

Podľa § 11 ods. 4 školského zákona má JŠ dostať písomný súhlas MŠ SR, pretože: „Pedagogickú dokumentáciu cirkevnej školy a školského zariadenia zriadeného štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevné školské zariadenie“) a súkromnej školy a školského zariadenia zriadeného fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou (ďalej len „súkromné školské zariadenie“) uvedenú v odseku 3 písm. a) až d) vydáva zriaďovateľ po písomnom súhlase ministerstva školstva.“
Dokumenty uvedené pod písmenom a) až d) sú učebné plány a učebné osnovy.
Poznámka: Pýtame sa na základe vlastnej skúsenosti, pretože sme dostali rozporuplné písomné stanovisko MŠ SR po zaslaní našich dokumentov.

• Existuje katalógový list poslucháča jazykovej školy?

V tlačivách ŠEVT sme katalógový list pre poslucháča JŠ nenašli. Vieme, že existuje napr. katalógový list žiaka ZUŠ. Žiadame o usmernenie, ako postupovať v prípade, ak nie je pre JŠ spracovaný.

• Register detí, žiakov a poslucháčov
• Je stanovená štruktúra informačnej vety registra v prevádzkovej databáze a sú stanovené jej technické podmienky?
• Ktoré údaje o poslucháčovi nemusí JŠ spracovávať?

Podľa § 157 majú povinnosť viesť tento register aj JŠ.
Podľa § 158 sú predpísané údaje, ktoré škola má spracovať, avšak niektoré v podmienkach JŠ nie sú reálne, napr. podľa písmena k) by mali byť zaevidované „trieda a číslo, pod ktorým je (poslucháč) vedený v katalógu alebo v triednom výkaze“. Túto pedagogickú dokumentáciu JŠ nevedie. Podobné pripomienky sa týkajú viacerých bodov.

• Vyhláška o jazykovej škole a Skúšobný poriadok pre JŠ (príloha č. 1 vyhlášky o JŠ)
• Má MŠ SR záujem o kvalitné a moderné štátne jazykové skúšky a o odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov?

Zásadné pripomienky - § 8 Štátne jazykové skúšky. Každá JŠ skúšky pripravuje samostatne. Avšak prax ukazuje, že úroveň štátnych jazykových skúšok v jednotlivých JŠ je rôzna. To znamená, že skúšky nemajú tu istú výpovednú hodnotu práve kvôli veľkému podielu subjektívnosti v príprave skúšok a v ich hodnotení.
Poznámka: Na rozdiel od štátnych jazykových skúšok sú medzinárodné jazykové skúšky vypracované centrálne so záväznými hodnotiacimi kritériami. Skúšky sú jednotné v celej Európe (svete) pre všetkých uchádzačov. Tým je zabezpečená štandardizácia, validita a reliabilita skúšok. Uznávané európske jazykové skúšky musia spĺňať min. 17 štandardov na zabezpečenie kvality podľa medzinárodnej asociácie ALTE (Association of Language Testers Code of Practice Working Group). Väčšinu týchto kritérií slovenské štátne jazykové skúšky nespĺňajú.
Na túto problematiku nadväzuje Skúšobný poriadok pre štátne jazykové skúšky, ktorý veľmi stručným spôsobom popisuje požiadavky na obsah skúšky a metodiku hodnotenia. SP nerieši problém subjektívnosti vo výbere textov na:
1.počúvanie s porozumením,
2.čítanie s porozumením,
3.preklad.
- Upravený SP uvádza len časový rozsah počúvania a rozsah textu podľa počtu slov.
- Upravený SP neodpovedá na otázku vyriešenia problému subjektívnosti vo výbere typu a počtu úloh. Z metodického hľadiska existuje množstvo rôznych úloh, ktorých - náročnosť je veľmi rozdielna, napríklad úlohy typu multiple choise, reprodukcia...
- Chýba jednotná a kvalitná metodika hodnotenia kandidátov. K písomnej časti sú navrhnuté pokyny na opravu, ktoré zohľadňujú len technickú stránku hodnotenia – počet chýb. Je nadhodnotené vyhodnocovanie gramatických chýb. V SP úplne absentujú pokyny k hodnoteniu obsahu pri spracovaní voľnej témy.
- Hodnotenie ústnej časti - SP vôbec neuvádza. Malo by ísť o hodnotiace kritériá, ako sú napríklad: vystihnutie témy, plynulosť prejavu, správnosť použitých syntakticko – morfologických štruktúr, atď.

• Vyhláška o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka
• Pribudli v súčasnosti do zoznamu, ktorý je prílohou tejto vyhlášky, nové jazykové skúšky, resp. ktoré skúšky sú „rozpracované“ ?

Náhradou môžu byť medzinárodné jazykové certifikáty, ktoré sa dostanú do zoznamu novej vyhlášky. Takisto by nás zaujímalo, či v ňom budú zaradené aj štátne jazykové skúšky.

• Organizačné a metodické riadenie jazykových škôl
• Mohlo by MŠ SR stabilizovať situáciu s riadením jazykových škôl zo svojej strany?

JŠ patrili od roku 1996 na MŠ SR pod Sekciu regionálneho školstva. V rámci tejto sekcie boli preraďované pod rôzne oddelenia a venovali sa im ľudia, ktorí problematike málo rozumeli. JŠ akoby vždy boli „apendixom“ nejakého oddelenia. V posledných rokoch patrili do kompetencie Odboru všeobecného vzdelávania, hoci existovalo aj špeciálne Oddelenie pre sieť škôl a školských zariadení. (Z legislatívneho pohľadu boli JŠ do septembra 2008 školskými zariadeniami.) Za určité veci zodpovedalo Oddelenie vzdelávania v cirkevných a súkromných školách. V poslednom období JŠ riešili svoje problémy na Odbore gymnázií.

• Mohlo by MŠ SR podnietiť, resp. pomôcť s metodickým a organizačným riadením jazykových škôl?

V praxi úplne chýbajú pracovné porady riaditeľov JŠ na úrovni KŠÚ. Týka sa to celej organizačnej a metodickej práce.
Metodické centrá takisto neponúkajú spoluprácu JŠ a neprizývajú učiteľov JŠ na rôzne formy vzdelávania.
ŠPÚ s výnimkou ŠVP vôbec neponúka informácie pre JŠ.

• Zber štatistických údajov
• Bolo by možné upraviť termín odovzdávania štatistických výkazov o počte poslucháčov pre potreby školstva (VÚC a MsÚ)?

Výkazy sa odovzdávajú vždy k 15. 9. Tento termín je pre JŠ nevhodný, pretože reprezentujú záujmové vzdelávanie a majú iné špecifiká ako školy, ktoré v rámci sústavy škôl napĺňajú potreby sústavnej prípravy na povolanie. Mnohí poslucháči prichádzajú do JŠ neskôr, po stabilizovaní situácie v „riadnej“ škole. Výrazná je aj skupina vysokoškolákov, ktorá začína so štúdiom v 2. polovici septembra. Uvedený termín nekorešponduje s reálnou praxou. V termíne okolo 15. 9. prevláda ešte záujem o zápis do JŠ. Posun tohto termínu, napr. na 30. 9., by bol ústretový a JŠ by veľmi pomohol.

• Oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky
• Kedy MŠ SR zasiahne voči niektorým univerzitám, ktoré neoprávnene vykonávajú štátne jazykové skúšky (podľa vyhlášky o jazykovej škole)?

MŠ SR disponuje informáciami o tom, že niektoré slovenské univerzity naďalej neoprávnene vykonávajú štátne jazykové skúšky z cudzieho jazyka. Oprávnenie na vykonávanie štátnych jazykových skúšok, ktoré získali niektoré vysoké školy v minulosti, dávno stratilo platnosť.

• Finacovanie jazykových škôl
• Bolo by možné zrovnoprávnenie financovania jazykových škôl bez rozdielu zriaďovateľa?

Ešte v roku 2007 boli navrhnuté koeficienty pre finančnú dotáciu žiaka jazykovej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce na 0,6 a pre žiaka neštátnej jazykovej školy 0,1. Nevidíme dôvod, aby nedošlo k tomuto zrovnoprávneniu už aj preto, že bývalé štátne jazykové školy okrem „lepších“ normatívov vyberajú takisto školné.
Poznámka: Takisto prekvapuje výška príspevkov od zriaďovateľa týmto školám zo štátneho rozpočtu (prenesené kompetencie na VÚC), pretože väčšinou využívajú budovy, ktoré sú majetkom obce a pod. a súčasne využívajú aj iné výhody (materiálno – technické vybavenie „domácej“ školy. Táto problematika bola úplne inak vyriešená v ostatných porovnateľných krajinách, čím sa vyriešila problematika rozširovania siete, rovnosti šancí a vyselektovanie najlepších škôl.