Nemecký jazyk a naše jubileum

(Malé zamyslenie pri príležitosti 10. výročia Skúškového centra Goetheho inštitútu v E - KU)

Nemecký jazyk je mojou srdcovou záležitosťou. Mal som vynikajúceho učiteľa nemčiny, ktorý ma ovplyvnil tak, že som dokonca tento jazyk aj vyštudoval. V Jene, univerzitnom meste Goetheho a Schillera. V auguste som sa stretol po 21 rokoch od ukončenia štúdia so svojimi kolegami. Žijeme v rôznych krajinách a rozprávali sme sa o všeličom možnom. Avšak veľkú časť rozhovorov sme ako jazykári venovali aj nemeckému jazyku. Jedna vec, ktorá ma v tejto súvislosti nepotešila, ale v posledných rokoch ju veľmi intenzívne vnímam aj ja, bolo konštatovanie o ústupe nemeckého jazyka. Zo základných a stredných škôl, univerzít, nehovoriac o jeho používaní na rôznych medzinárodných konferenciách. A to aj napriek tomu, že nemčinu používa najviac Európanov ako materinský jazyk. Osobitnú tému by predstavovali skúsenosti z inštitúcií Európskej únie.

Neviem, čo sa v tomto smere konštatovalo v auguste t.r. na svetovej konferencii učiteľov nemeckého jazyka v rakúskom Grazi, ale môžem len tušiť... Ústup nemeckého jazyka je celoeurópsky. Deje sa to v miere, ktorá je alarmujúca, zarážajúca a prekvapujúca! Aj na Slovensku, ktoré je bezprostredným susedom Rakúska a dôležitým obchodným partnerom Nemecka! V krajine, kde v jazyku starých a prastarých rodičov, ale aj súčasníkov, nachádzame do dnešných dní nemecké stopy: veď často chodíme na čistý luft, občas nám náladu pokazí nejaký nepodarený ksicht (moje deti ho už nahradili fejsom), šoféri často vyhadzujú blinker, atď. Tento nespisovný jazyk je výrazom spoločnej časti dejín s nemecky hovoriacimi krajinami, súčasťou našej kultúry. V dnešných dňoch sa prizeráme tomu, že slovenské deti, ktoré sa donedávna húfne hlásili na nemecký jazyk a ktoré – povedzme v našom prípade žijú cca 140 km od Viedne, prejavujú hneď po angličtine záujem o francúzštinu, španielčinu...

Na našom pracovisku v Skúškovom centre Goetheho inštitútu sa snažíme v rámci našich možností prispievať k propagácii nemeckého jazyka. Je to ťažká úloha, ale budeme sa aj naďalej angažovať. Jedno je však isté: nemecký jazyk potrebuje väčšiu podporu relevantných inštitúcií – hospodárskych, politických, kultúrnych. Aktívnu jazykovú politiku, spájanie rakúskych a nemeckých snažení. Možno aj švajčiarskych.

Myslím si, že tento môj príspevok je len slabým hlasom, ktorý veľmi rýchlo zanikne. Napriek tomu som tak musel urobiť. Naše desaťročné jubileum Skúškového centra Goetheho inštitútu bolo vhodnou príležitosťou na to, aby som mohol vyjadriť svoje pocity, obavy, ale aj svoj vzťah k nemeckému jazyku. Zvolil som si túto cestu, hoci som mohol aj chváliť, veď v oblasti absolvovaných skúšok stále vykazujeme mierny nárast. Ale človek nemôže mať klapky na očiach, musí vedieť aj predvídať...

Nášmu pracovisku želám do ďalších rokov veľa úspechov, pozitívne motivovaných záujemcov o nemecký jazyk a certifikátové skúšky Goetheho inštitútu. Možno tomu pomôže aj futbal: budúci rok sa budú konať majstrovstvá sveta vo futbale práve v Nemecku!

Mgr. Anatolij Vdovičenko,
riaditeľ E – KU Inštitútu JaIK
a vedúci Skúškového centra Goetheho inštitútu